Naše dovolenky

Autor: Nona

                    11.7.2006 O 4.00 hod. ráno vyrážame ja a Maco do Bratislavy, kde sa k nám pridajú Renka a Petra.

O 7.45 hod. konečne vyrážame z Bratislavy, už v plnom počte.

O 8.10 hod. prekračujeme hranice zo Slovenska do Maďarska, hraničný prechod Rajka. Cesty sú zatiaľ prázdne a teplota príjemná. Ideme smerom na Szombathely.

O 10.08 hod. sme v Szombathely a odbočujeme na Rédics, na maďarsko--slovinské hranice. Zatiaľ sme prešli 280 km.

O 11.15 hod. prekračujeme maďarsko-slovinské hranice v Rédicsi, o 11.32 hod. slovinsko-chorvátske hranice. Prešli sme už 374 km. Tu opúšťame Európsku úniu. Cesta viedla zatiaľ stále po rovine, takže nuda.

V najbližšom meste sme si vymenili peniaze. V meste Novi Marof sme prešli mýtnicou na diaľnicu, smer Zagreb. Mýto platíme na Cestarine - 18 HRK (2,52 eur).

Ďalšia mýtnica - Zagreb - Lučko. Nebo sa začína mračiť.

Výjazd Karlovar - 16 HRK.

O 16.00 hod. sme konečne dorazili na Plitvické jazerá. Pol hodiny trvalo, kým sme našli kemp. Volá sa Korana. Je 16.00 hod., jazdíme po kempe a hľadáme vhodné miesto pre stany. Cena je 65 HRK/dospelý človek, 45 HRK/dieťa do 12 rokov.

                    12.7.2006 Vstali sme o 8.30 hod. Po dlhých raňajkách o 10.30 hod. vyrážame na výlet na Plitvické jazerá. Sú asi 10 km od nášho kempu, takže ideme autom. Parkovisko je zadarmo, čo je celkom milé zistenie. Horšie sú už ceny za vstupenky do národného parku. Deti od 7 do 18 rokov majú zľavu a platia 60 HRK, dospelí platia 100 HRK. V národnom parku sú všade postavené vyvýšené chodníčky z dreva, aby sa ľudia čo najmenej dotýkali priamo prírody, ktorá je vzácna a veľmi si ju chránia.

Najprv sme sa vybrali k najväčšiemu vodopádu. Má 76 m a ako jediný zo všetkých vodopádov na Plitvických jazerách je tvorený pádom potoka. Ostatné vodopády sú tvorené vodou z jazier. Vybrali sme sa takou trasou, aby sme videli všetky jazerá a všetky vodopády. Do areálu parku sme vošli o 11.00 hod.

Od najväčšieho vodopádu sme sa vyštverali množstvom schodov na vyhliadku pri obrovskom vodopáde a odtiaľ sme po hrebeni pokračovali okolo ďalších jazier až na miesto, kde sme sa loďou (pre 100 osôb) preplavili cez jedno z jazier a zase pokračovali pešo ďalej. Keď sme boli pri veľkom vodopáde, zamračilo sa. Začalo hrmieť, ale nepršalo. O chvíľu mraky zmizli a bolo zase pekne. Keď sme už pobehali všetky možné miesta, ostalo nám len posledné najväčšie jazero. K nemu sme sa odviezli takým trojvagónovým čudom. Niečo medzi autobusom a vlakom. Nakoniec sme išli po jednej strane jazera (toho, kde premáva loď) už smerom späť k parkovisku, kde sme nechali auto. Loďkou sme sa preplavili celkom dvakrát.

Druhá loďka bola pre max. 50 osôb. Cestou okolo jazera nás zastihla búrka. Lialo ako z krhly. Našťastie sme zrovna boli pri drevenej besiedke, tak sme tam búrku prečkali. Potom sme trhlinou medzi skalami (dalo by sa to nazvať aj jaskyňou) vyšli hore schodami opäť navrch k parkovisku.

V parku sme strávili prakticky celý deň. Keď sme z neho vyšli, bolo 18.20 hod. Boli sme spokojní s výletom aj s tým, že sme nezmokli. Prekvapenie nás čakalo až po príchode do kempu. Lejak tu musel byť úplne strašný. Stan detí plaval vo vode, v mláke, všetky veci v ich stane a v taškách boli totálne nasiaknuté vodou. Náš stan bol na tom o čosi lepšie. Premočené boli aj všetky uteráky a osušky, ktoré sme ráno nechali vonku, aby uschli, a kempingové stoličky tiež. Hneď sme všetko vyvesili, ale slnko už zapadalo, tak všetko zostalo vlhké. Maco dokonca sušil Renkin spacák nad plynovým varičom. Jesť sme museli postojačky. Večer sme si dali už len krátku prechádzku a okolo 22.00 hod. sme išli spať.